PhDr. Daniela Dvořáková, CSc.

Narodila sa v roku 1965 v Bratislave, kde vyštudovala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského odbor história – archívnictvo. Hneď po skončení štúdia (v roku 1991) nastúpila do Historického ústavu SAV, do oddelenia najstarších dejín, kde pôsobí doteraz. V roku 1998 obhájila kandidátsku prácu s názvom Šľachta na Slovensku za Žigmunda Luxemburského (1387–1437) a získala titul „kandidát historických vied“. Titul „doktor filozofie“ (PhDr.) získala v nasledujúcom roku (1999).

Daniela Dvořáková sa venuje výskumu neskorostredovekých dejín Uhorska, osobitne vláde Žigmunda Luxemburského. Vo svojom výskume sa orientuje na problematiku šľachty, ale zaoberá sa aj otázkami dvorskej kultúry, komunikácie a každodenného života v stredoveku. Súčasne sa podieľa na vydávaní stredovekých prameňov k dejinám Slovenska.

Výběrová bibliografie:

Monografie:

· Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov V. Prvý cisár na uhorskom tróne. Slovensko v čase polstoročnej vlády uhorského, českého, lombardského a nemeckého kráľa a rímskeho cisára Žigmunda Luxemburského, syna Karola IV., ed. Pavel Dvořák, Bratislava 2000, s. 193-285.

· Rytier a jeho kráľ. Stibor zo Stiboríc a Žigmund Luxemburský. Sonda do života stredovekého uhorského šľachtica s osobitným zreteľom na územie Slovenska, Budmerice 2003.

· Kalendárium. Svátky, světci, osobnosti, pranostiky, pověry, zvyky a tradice pro každý den, Praha 2003 (spolu s Pavlem Dvořákem).

· Krátke dejiny Slovenska, ed. Elena Mannová, Bratislava 2003, s. 80-100.

· Dejiny Beckova (Geschichte von Beckov), Beckov 2006 (autorkou kapitoly Dejiny Beckova za Stiborovcov a prvých Bánfiovcov, s. 34-47).

· Kôň a človek v stredoveku. K spolužitiu človeka a koňa v Uhorskom kráľovstve, Budmerice 2007.

· Spomienky Heleny Kottannerovej. Hodnoverné rozprávanie dvornej dámy o krádeži kráľovskej koruny, o odhodlanej kráľovnej Alžbete, o tom, prečo sa Ladislav Pohrobok nenarodil v Bratislave a ako ho vďaka dvom odvážnym ženám korunovali za uhorského kráľa (1439-1440), Budmerice 2008 (ed. spolu s Máriou Papsonovou).

· Lovag és a királya. Stiborici Stibor és Luxemburgi Zsigmond. Képek és történetek egy középkori magyar nemes életéből, Pozsony 2009.

· Ulrich Richental Kostnická kronika: historické rozprávanie o meste, ktoré sa stalo stredom Európy, a čo to znamenalo pre Slovákov a Čechov, Budmerice 2009 (spolu s Máriou Papsonovou a Františkem Šmahelem).

Sborníkové a časopisecké studie:

(od roku 2000)

· Šľachtici z Ludaníc a kráľ Žigmund Luxemburský, Historický časopis 48, 2000, č. 1, s. 35-44.

· Lengyelek Luxemburgi Zsigmond udvarában, Századok 136, 2002, č. 2, s. 391-415.

· Zástoj Nitry v povstaniach proti kráľovi Žigmundovi, in: Nitra v slovenských dejinách, ed. Richard Marsina, Martin 2002, s. 226-231.

· Rytierska kultúra v živote uhorskej šľachty na prelome 14. a 15. storočia, Histroický časopis 50, 2002, č. 4, s. 569-586.

· Zmeny životného štýlu uhorskej šľachty v dobe kráľa Žigmunda a ich odraz v písomných prameňoch (1387-1437), Studia Historica Tyrnaviensia 3, 2003, s. 193-204.

· Život ženy – šľachtičnej v Uhorsku na prelome 14. a 15. storočia, in: Žena a právo. Právne a spoločenské postavenie žien v minulosti, ed. Tünde Lengyelová, Bratislava 2004, s. 9-23.

· Reisen im Geist des Rittertums (Cestovanie v rytierskom duchu), in: Itineraria Posoniensia. Zborník z medzinárodnej konferencie „Cestopisy v novoveku“, edd. Eva Frimmová – Elisabeth Kleckerová, Bratislava 2005, s. 35-42.

· „Militia est vita hominis super terram“. K osobnosti Petra Čecha z Levíc, Kniha 2006. Zborník o problémoch a dejinách knižnej kultúry, Martin 2006, s. 33-37.

· Natio a gens v neskorostredovekých písomných prameňoch, Studia Historica Tyrnaviensia 6, 2006, s. 98-102.

· Historiografia stredovekých dejín (po roku 1989), Česko-slovenská historická ročenka, 2006, s. 15-18.

· Království zlatého florénu, in: Peníze nervem společnosti. K finančním poměrům na Moravě od poloviny 14. do počátku 17. století, edd. Tomáš Borovský – Bronislav Chocholáč – Pavel Pumpr, Brno 2007, s. 22-37.

· Narácie stredovekých listín ako prameň k dejinám šľachtických rodov. Čo hovoria listiny o pánoch z Rozhanoviec, Genealogicko-heraldický hlas 18, 2008, č. 1, s. 10-13.

· A ló a középkori Magyrországon (A középkori lovak hierarchiájáról, fajtáiról, színeirők és árairól), Századok 143, 2009, č. 2, s. 357-389.

· Kronika Ulricha Richentala ako výnimočný prameň k dejinám Slovenska, Historický časopis 57, 2009, č. 4, s. 1-18.

· Zábava a slávnosti na uhorskom kráľovskom dvore (na príklade dvora uhorského kráľa Ľudovíta II. Jagelovského), Mediaevalia Historica Bohemica, 12, 2009, Supplementum 3, s. 179-191.

· Ambiciózní druhorozený syn: císař Zikmund a soumrak Lucemburků, Dějiny a současnost 32, 2010, č. 1, s. 40-43.

· Domy a kláštory begín v stredovekom Uhorsku, in: Sanctimoniales. Zakony żeńskie w Polsce i Europie środkowej (do przelomu XVIII i XIX wieku). Zborník z medzinárodnej konferencie, edd. Andrzej Radzimiński – Dariusz Karczewski – Zbigniew Zyglewski, Mogilno – Strzelno 2010, s. 162-170.

Přednáška:

České kráľovné v exile – Žofia a Barbora

(středa 6. října 2010 od 16 hodin)

Témou prednášky sú postavy dvoch českých kráľovien, Barbory Celjskej a Žofie Bavorskej, ktoré sú vzájomne späté nielen cez svojich manželov (Barbora bola manželkou Žigmunda Luxemburského, Žofia manželkou jeho brata, Václava IV.), ale aj cez podobné osudy. Obe kráľovné totiž žili posledné roky života v exile. Aký bol vzájomný vzťah oboch kráľovien? Poznali sa? Ako znášali nedobrovoľný odchod zo svojich kráľovstiev? Ako sa zmierili s osudom vyhnankýň? Ako žili kráľovné v exile? Cez príbeh oboch českých kráľovien nahliadneme aj do života stredovekej ženy, budeme sa venovať fungovaniu dvora kráľovnej, a ukážeme si, ako historické stereotypy môžu zásadne meniť pohľad na dejinné udalosti a osobnosti, ba dokonca, že takéto stereotypy prenikajú aj do odbornej historiografie a ich výsledkom sú potom mýty a legendy.